Environmentalistika

Obsah študijného programu zodpovedá obsahu študijného odboru, na riadne skončenie tretieho stupňa vysokoškolského štúdia Environmentalistiky v dennej aj v externej forme je potrebné získať spolu 240 kreditov. Kredity jadra z vedeckej časti sú obsiahnuté v ponúkaných oblastiach vedeckej časti študijného programu: publikačná činnosť, ohlasy, aktívna prezentácia výsledkov, projekty a ďalšie činnosti. Po obsahovej stránke predmety študijného programu v oboch formách vychádzajú zo znalostí absolventa prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia v odbore Ochrana a využívanie krajiny, príp. v príbuzných odboroch. Doktorand získa v rámci absolvovania študijnej časti študijného programu analytické a syntetické poznatky z oblasti environmentálnych manažérskych systémov, environmentálnych systémov (lesné, poľnohospodárske, urbanizované a rekreačné), energetických zdrojov v životnom prostredí, krajinnej ekológie a krajinnoekologického plánovania, ochrany a využívania krajiny, environmentálneho monitoringu, GIS v ekológii a environmentalistike, prírodného prostredia a zdrojov, všeobecnej ekológie a pod. Vedecká časť študijného programu je zameraná na výskum aktuálneho vedeckého problému z odboru, prezentáciu a publikovanie vlastných výsledkov doktoranda, ohlasy a citácie a projektovú činnosť doktoranda. Zároveň sa prakticky oboznámia s metódami výskumu krajiny, jej biotických a abiotických zložiek s konkrétnymi výstupmi na príkladoch modelových území, pričom využívajú priestorové analýzy krajiny, najmä v prostredí geografických informačných systémov.

Študijný program akceptuje súčasnú integráciu environmentalistiky do odboru Ochrana a využívanie krajiny. Študent doktorandského štúdia dokáže vypracovať analytické a syntetické časti environmentálne a ekologicky zameraných projektov s vysokou mierou samostatnosti a tvorivosti. Je schopný využívať nielen analytické a syntetické poznatky o zložkách životného prostredia, ale aj ďalšie poznatky z oblasti krajinnoekologického plánovania a manažmentu, ochrany a využívania krajiny, ale aj ďalších odborov, napr. spoločenských, technických a ekonomických vied. Doktorand pozná zásady vedeckej práce, vie formulovať vedecký problém, pozná právne a environmentálne aspekty riešených problémov, etickú a spoločenskú stránku vedeckej práce, je schopný prezentovať svoje výsledky v cudzom jazyku, atď. Pri všetkých týchto činnostiach je dôraz kladený na komplexnosť a interdisciplinárnosť. To znamená, že doktorand je schopný viesť pracovný tím odborníkov rôznych profesií, a to na vysokej odbornej a technickej úrovni. Je schopný sledovať nové poznatky v rýchlo sa rozvíjajúcich disciplínach, napr. geografické informačné systémy, priestorové analýzy krajiny, krajinnoekologické plánovanie, monitorovanie zložiek a rizikových faktorov v životnom prostredí, environmentálne manažérske systémy so zameraním napr. na manažment odpadového hospodárstva, diaľkový prieskum Zeme, ekosozologický a fytocenologický výskum v krajine, nové poznatky o využívaní energetických zdrojov, krajinnoekologický potenciál pre optimálny rozvoj územia z hľadiska TUR Zeme, atď. Praktické skúsenosti nadobudnuté počas magisterského štúdia, napr. z terénnych a laboratórnych cvičení, môže absolvent vhodne využiť vo výskume a praxi. V závislosti od témy svojej práce je povinný oboznámiť sa s príslušnými vedeckými metódami a postupmi a aj s potrebnou legislatívou environmentalistiky.

Témy dizertačných prác pre nedchádzajúci akademický rok  sa zverejňujú spravidla v apríli pred podávaním prihlášok.

Absolvent doktorandského študijného programu Environmentalistika (Philosophiae doctor „PhD.“) získava rozsiahle teoretické vedomosti vo vednom odbore. Nadobúda metodické schopnosti pre tímovú výskumnú prácu pri riešení spektra výskumných úloh otázok zmien krajiny a dopadov týchto zmien na biodiverzitu, pri riešení úloh vyplývajúcich z environmentálnej legislatívy a bude pripravený zapojiť sa do medzinárodných projektov. Získa tiež skúsenosti s prezentáciou výsledkov na vedeckých konferenciách a pri ich publikovaní v domácich a medzinárodných vedeckých časopisoch. Absolvent systematicky sleduje rozvoj vedného odboru v medzinárodnom meradle, ovláda vedecké metódy v environmentalistike a v príbuzných odboroch vrátane informačných a komunikačných technológií, ktoré tvorivo uplatňuje v základnom aj aplikovanom výskume. Vedecky báda a prináša vlastné riešenia problémov. Má schopnosti formulovať vedecký problém, vypracovať projekt a viesť riešiteľský kolektív. Predpokladá sa, že viacerí absolventi doktorandského štúdia budú pokračovať v postdoktorandskom štúdiu na zahraničných univerzitách. Taktiež môže absolvent vykonávať vedeckú, výskumnú a konzultačnú činnosť so zameraním na environmentálne vedy. K tomu je potrebné pripraviť ho nielen po stránke odbornej, ale aj personálnej, preto sa jeden z dôrazov kladie na samostatnú, tvorivú prácu počas celého štúdia. Získanú odbornosť môže využiť najmä vo vedeckej sfére, na rôznych stupňoch štátnej správy a samosprávy, v oblasti environmentálneho manažérstva, príp. získané poznatky z magisterského štúdia odovzdávať laickej verejnosti pri rôznych podujatiach alebo v centrách environmentálnej výchovy. Absolvent ovláda vedecké metódy výskumu zameraného na analýzu ekologickej a environmentálnej kvality krajinných zložiek, metódy ekologickej syntézy, ktoré vedú k návrhom opatrení na ochranu a zachovanie biodiverzity a celkového charakteru krajiny. Získa spôsobilosť samostatne, tvorivo a komplexne riešiť problematiku, súvisiacu s teoretickými otázkami ekológie krajiny, biodiverzity a ochrany prírody, s racionálnym využívaním prírodných zdrojov ako aj ekologizáciou vybraných odvetví.

• § 56 -  Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
• § 57  - Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na  prijatie  na  štúdium  jednotlivých  študijných  programov  ďalšie  podmienky  s  cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium.
  Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, overuje splnenie podmienok prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu skúšku vždy.

• Zdôvodnenie riešenia dizertačnej práce.
• Cieľ dizertačnej práce.
• Poznatky o predpokladaných metódach, ktoré budú v práci použité.
• Informácie o tom, aké poznatky rozšíri dizertačná práca.
• Informácie o tom, aké nové poznatky prinesie dizertačná práca.
• Informácie o tom, aké praktické výsledky prinesie dizertačná práca  

• Prírodné zdroje – voda, pôda, vzduch
• Všeobecná ekológia
• Biodiverzita a jej ochrana
• Ochrana prírody a krajiny
• Ekológia ekosystémov
• Krajinná ekológia a krajinné plánovanie
• Environmentálny manažment
• Geografické informačné systémy a DPZ
• Environmentálna legislatíva a jej výkon v praxi

Uchádzač si prinesie diplomovú prácu a kópie ďalších prác (napr. ŠVOČ, príspevky na konferencie a pod.), ktoré boli nad povinný rámec bežného štúdia, prípadne boli napísané a uverejnené po štúdiu alebo sú v redakciách, ako aj osvedčenia, certifikáty a pod. dokladujúce záujem o štúdium.

• prof. RNDr. Juraj Hreško, PhD.
• prof. Ing. Zdenka Rózová, CSc.
• prof. RNDr. František Petrovič, PhD.
• doc. RNDr. Alfréd Krogmann, PhD.
• prof. PaedDr.PhDr. RNDr. Martin Boltižiar, PhD.
• doc. PaedDr. Stanislav David, PhD.
• prof. Mgr. Ivan Baláž, PhD.
• prof. RNDr. Zuzana Krumpálová, PhD.
• doc. Ing. Melánia Feszterová, PhD.
• doc. Ing. Mária Porubská, PhD.
• prof. RNDr. Zita Izakovičová, PhD.
• RNDr. Zdena Krnáčová, CSc.
• RNDr. Ľuboš Halada, PhD.
• RNDr. Peter Gajdoš, CSc.
• Ing. Dagmar Štefunková, PhD.
• RNDr. Peter Barančok, PhD.
• Mgr. Juraj Lieskovský, PhD.
• RNDr. Róbert Kanka, PhD.
• RNDr. Marta Dobrovodská, PhD.
• doc. PaedDr. Janka Schlarmannová, PhD.
• prof. RNDr. Peter Mederly, PhD.
• Ing. Jana Špulerová, PhD.
• Mgr. Peter Bezák, PhD.
• doc. RNDr. Eva Pauditšová, PhD.
• RNDr. Milena Moyzeová, PhD.
• Mgr. Jozef Kollár, PhD.
• doc. Ing. Viera Petlušová, PhD.
• doc. RNDr. Matej Vojtek, PhD.
• Mgr. Andrej Halabuk, PhD.
• Mgr. Pavol Kenderessy, PhD.
• Mgr. Henrik Kalivoda, PhD.
• Mgr. Veronika Piscová, PhD.
• doc. RNDr. Jana Vojteková, PhD.
• doc. Mgr. Henrich Grežo, PhD.
• prof. Mgr. Tatiana Kluvánková, PhD.
• Ing. Gabriela Jamnická, PhD.