V dňoch 11.3.-14.4.2023 sa na Katedre geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja FPVaI UKF v Nitre realizovali v rámci projektu Erasmus a taktiež pod hlavičkou Západoslovenskej pobočky Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV prednášky prof. RNDr. Jaromíra Kolejky, CSc. z Katedry geografie Pedagogickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.
Prof. Jaromír Kolejka vyštudoval geografiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity J. E. Purkyně, dnes Masarykovej univerzity Brno, kde tiež vykonal rigoróznu skúšku (RNDr.) s tematikou prírodných krajinných štruktúr a na Geografickom ústave ČSAV v Brne obhájil kandidátsku dizertačnú prácu (CSc.) na tému geografických aspektov životného prostredia. Od roku 1996 pôsobí na Pedagogickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, a to od roku 2023 ako externý pracovník pre vedu, výskum a podporu študentov.
V rámci svojej akademickej práce v súčasnosti vyučuje predmety súvisiace s problematikou prírodnej a kultúrnej krajiny a regionálnej geografie zdravia (Náuka o krajine, Fyzická geografia Českej republiky). Priebežne vedie záverečné práce študentov v kontexte vyučovaných predmetov. Podieľa sa na príprave a riešení výskumných, a to na pozícii riešiteľa, na Ústave geoniky AV ČR, v.v.i. v Ostrave, na pracovisku v Brne (Ministerstvo vnútra ČR, Ministerstvo kultúry ČR). Je autorom a spoluautorom viacerých odborných kníh (z posledných napr. Kolejka, J., 2013. Náuka o krajine, Academia, Praha; Kolejka J. a kolektiv. 2015. Postindustriální krajina Česka, Soliton, Brno; Kolejka J. a kolektiv. 2020. Pozoruhodné krajinné dědictví. Předindustriální krajina Moravy. Soliton, Brno. Podieľal sa tiež na vzniku radu vysokoškolských skrípt a učebníc zemepisu pre základné a stredné školy. Vo výskume sa tematicky venuje problematike prírodnej a kultúrnej krajiny v ČR i v zahraničí.
Je členom hlavného výboru Českej geografickej spoločnosti a predsedom Juhomoravskej pobočky Českej geografickej spoločnosti. Je tiež členom Národného geografického komitétu Českej republiky.
Pre pobyt na Katedre geografie a geoinformatiky FPVI UKF v Nitre boli plánované 3 prednášky pre študentov a pracovníkov fakulty a jedna terénna prax. Predpoveď daždivého aprílového počasia však terénnu časť pobytu výrazne spochybňovala, takže bolo treba sa pripraviť aj na „indoorovú“ alternatívu. Prof. Kolejka za týmto účelom nazbieral a vytvoril kolekciu prírodnín (hornín a pod) z okolia Nitry. Vlastné, po slovensky predstavené prednášky boli rozvrhnuté do dvojhodinových termínov, aj keď niektoré sa dokonca „podarilo“ pretiahnuť. Témy boli zaujímavé z pohľadu vedeckého obsahu, ako aj námetov pre budúce odborné študentské práce a učiteľskú prax.
Prvá prednáška na tému „Vznik kultúrnej krajiny a krajinné štruktúry“ sa týkala triády procesov formovania kultúrnej krajiny pod vplyvom človeka od vstupu novej aktivity do územia, cez jej prispôsobovanie sa miestnym podmienkam a tie novej aktivite, až po nabaľovanie sa ďalších povodne neuvažovaných činností človeka na aktuálnu novinku. Vzniknuté krajinné štruktúry tak vykazujú priestorový, funkčný a časový charakter, ktorý sa premieta do existencie prírodnej, ekonomickej, sociálnej a duchovnej štruktúry kultúrnej krajiny.
Druhá prednáška bola venovaná „Postindustriálnej krajine: jej identifikácii, typológii a hodnotám“ na území Českej republiky. Boli predstavené kritériá ich vymedzovania, postup ich identifikácie na báze GIS a hodnotenia z rôznych aspektov. Ide síce o tému hojne prezentovanú nielen v odbornej literatúre, tu však bola podaná maximálne objektívna metóda mapovania takých krajín pri využití všeobecne dostupných dát. Prítomní si mohli rozobrať pripravenú príslušnú knižnú publikáciu.
Tretia prednáška „Predindustriálna krajina: neznáme prírodné a kultúrne dedičstvo“ prítomným pripomenula, že aj v súčasnej kultúrnej krajine je stále čo objavovať. V prednáške bol demonštrovaný postup mapovania jej zvyškov na historickom území Moravy na báze porovnávacieho využitia aktuálnej farebnej leteckej ortofotomapy a starých máp stabilného katastru z počiatku 19. storočia. Prednáška sa nevyhla definovaniu tohoto typu krajiny a hodnotenia zistených skutočností, najmä ohrozeniu zvyškov starej krajiny. Aj keď na Morave boli takto zaevidované len zvyšky väčšie ako 10 ha, menšie areály sa určite nájdu v susedstve mnohých obcí, čo je motiváciou pre školských geografov ako zainteresovať žiakov a študentov v poznávaní a ochrane miestnej krajiny.
Ako bolo požné predpokladať, vychádzku do terénu s praktickými ukážkami indikátorov rozličných vlastností krajiny, jej komponentov a procesov bolo kvôli daždivému počasiu potreba nahradiť prácou so zozbieraným materiálom priamo v učebni. Zvláštnu pozornosť pritiahli ukážky odhadu pôdneho druhu a úrodnosti pôdy na príklade vzoriek odobratých v horskom teréne Zoborských vrchov a aluviálnej roviny pozdĺž rieky Nitry.
V rámci svojej návštevy na pracovisku sa prof. Kolejka stretol aj s pracovníkmi katedry, pričom ich rozhovory sa uberali smerom k ďalšej vzájomnej spolupráci v oblasti projektovej i publikačnej činnosti a vyjadril veľkú spokojnosť so svojím pobytom v najstaršom meste Slovenska.
Text: Prof. PaedDr. PhDr. RNDr. Martin Boltižiar, PhD.
Foto: RNDr. Daša Oremusová, PhD.