Stretnutie po 40 rokoch bolo krásne a dojemné. Pri príležitosti okrúhleho výročia sa 17. júna 2023 absolventi niekdajšej PF v Nitre, študujúci v 80-tych rokoch učiteľstvo matematiky a fyziky, stretli na našej univerzite s pedagógmi, ktorí ich učili. Zo študentov sú dnes už seniori – šiesti ale ešte učia, lebo je málo „fyzikárov“.
V tomto roku sa jubilejné stretnutie konalo pod taktovkou doc. Ing. Igora Štubňu, CSc. Podobné stretnutie na pôde školy mali absolventi aj v roku 2013, pri príležitosti 30 rokov od skončenia školy, vtedy stretávku zastrešoval Sen. h. c. prof. RNDr. Ing. Daniel Kluvanec, CSc.
Ťažkými skúškami polovica neprešla
O svoje zážitky a dojmy zo stretnutia s bývalými spolužiakmi a pedagógmi, ale aj so spomienkami na štúdium na našej škole, sa s nami podelila PaedDr. Janka Ďurechová, rod. Bittnerová, zo Zlatých Moraviec. Po skončení PF v Nitre učila matematiku a fyziku na ZŠ v Červenom Hrádku, ale v roku 2005 zo školstva odišla a začala pracovať v rodinnej firme. Dnes si plnými dúškami užíva zaslúžený dôchodok, svoju rodinu, vnúčatá, cestovanie a ich ovocný sad – s manželom vysadili a starajú sa o neuveriteľných 250 ovocných stromov.
„Na vtedajšej Pedagogickej fakulte som začala študovať v roku 1978 – aprobáciu matematika – fyzika, učiteľský smer. Boli sme v poradí druhý ročník päť rokov študujúcich študentov s uplatnením pre základné a stredné školy. Bola to v tej dobe novinka. V krúžku nás bolo 14 a naším krúžkovým pedagógom bol doc. RNDr. Ladislav Morvay, CSc. Štúdium sme ukončili v roku 1983, dve študentky skončili s červeným diplomom a jednej študentke za vynikajúce študijné výsledky a aktívnu vedeckú a odbornú činnosť udelili Cenu dekana PF (dnes je ekvivalentom Cena rektora, pozn. red.),“ vracia sa do minulosti naša absolventka.
„Na stretnutí po 40 rokoch sme sa zišli deviati spolužiaci. Z pedagógov prišli doc. Ing. Igor Štubňa, CSc., doc. RNDr. Mária Rakovská, CSc., a doc. RNDr. Ladislav Morvay, CSc. Účasť prisľúbili aj Dr. h. c. prof. RNDr. Ondrej Šedivý, CSc., a prof. RNDr. Jozef Fulier, CSc., ale, žiaľ, ozvali sa nám, že sa im nedá prísť. Zaspomínali sme si aj na tých, s ktorými sme sa stretli už len v spomienkach – na Sen. h. c. prof. RNDr. Ing. Daniela Kluvanca, CSc., na RNDr. Tibora Gála, CSc., prof. RNDr. Arpáda Kecskésa, CSc., a ďalších.“ Štúdium učiteľstva matematiky a fyziky bolo podľa pani Janky ťažké a náročné, preto ich po prvom ročníku zostalo len 15, až 50 percent spolužiakov neprešlo skúškami. Keďže ich bolo málo, navzájom sa veľmi dobre poznali. Bolo to aj tým, že na internáte ich ubytovali spolu.
Na jednej chodbe sme bývali všetci študenti, ktorí sme mali aprobácie s matematikou a fyzikou. Bolo to však dobre, lebo sme si navzájom pomáhali. Učili nás, že všetky prekážky sa dajú zdolať, len treba zistiť, ako na to. Tak ako študenti dnes, aj my sme sa vtedy zúčastňovali napríklad Študentskej vedeckej odbornej činnosti.“
Spomínali na katedre aj v učebniach
Spomienky na vysokoškolské roky boli príjemné aj úsmevné. Každý pedagóg mal svoje typické vlastnosti, pre ktoré ich študenti mali radi a dodnes si na nich radi spomínajú. „Na prísneho, ale spravodlivého prof. Kluvanca, na šarmantného doc. Kecskésa, na „slovenského Einsteina“ doc. Majerníka, na doc. Rakovskú a doc. Korcovú a ich príbehy, ktorými nám korenili prednášky. Ale aj na diplomatického a láskavého doc. Morvaya či na vtedy asistenta doc. Štubňu, s ktorým sme v turistickom krúžku spoznávali Slovensko. Na stále usmiateho doc. Palumbínyho, na postrach Katedry matematiky doc. Vrábela aj na nekonečné počítanie príkladov s prof. Šedivým a doc. Cuninkom,“ vymenovala pani Ďurechová.
Účastníci stretnutia si „zacestovali v čase“ priamo na mieste, kde študovali, aj keď, samozrejme, priestory sú už trochu iné, zrenovované, väčšie, modernejšie. V budove UKF sa stretli na pôde Katedry fyziky, v učebniach, v laboratóriu. Tém na rozhovory bolo podľa slov našej absolventky viac než dosť – podelili sa o svoje názory na súčasné vyučovanie matematiky a fyziky, rozprávali sa o aktuálnom štúdiu na našej univerzite – na Katedre fyziky, Pedagogickej fakulte, ale aj o probléme nedostatku učiteľov fyziky či záujme študentov študovať učiteľský smer. „Potešila ma súčasná úroveň UKF-ky, a na druhej strane ma zamrzel nízky záujem mladých ľudí o štúdium fyziky,“ konštatuje pani Janka.
Hovorí, že všetky ich stretávky boli vždy obojstranne obohacujúce. Absolventi sa dozvedeli, ako sa darí ich alma mater, a pedagógovia zas, ako sa vodí ich niekdajším zverencom, s čím sa stretávajú vo svojej učiteľskej praxi a podobne.
„UKF mala a má vynikajúcich pedagógov. Vždy ich tešilo, že my, ich študenti, sme životaschopní a šírime dobré meno svojej vysokej školy. Sme hrdí na to, že sme jej absolventmi. Nezostali sme len radovými učiteľmi, ale zastávali sme funkcie riaditeľov, zástupcov, výchovných poradcov. Boli a stále sme všestranne zameraní, čo dokazuje fakt, že kolegovia dosahujú celoslovenské úspechy napr. aj vo včelárstve či v spoločenských tancoch. Máme medzi sebou aj bývalého člena UNPROFOR, ktorý na misiách v zahraničí využíval aj znalosti získané na PF,“ v mene spolužiakov dodala PaedDr. Janka Ďurechová a tlmočila ich veľké poďakovanie všetkým pracovníkom školy: „Pozdravujeme a prajeme radosťou, pohodou, pokojom a zdravím naplnené dni a roky“.
Spracovala: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: archív PaedDr. Janky Ďurechovej