slovensky
english 
Pracovníci Katedry zoológie a antropológie FPVaI UKF v Nitre v rámci Týždňa vedy a techniky na UKF pripravili zaujímavé podujatie s názvom Môžu plasty zmeniť človeka? Uskutočnilo sa 7. novembra 2023 v priestoroch katedry na Nábreží mládeže 91. Na prednáške, ktorú viedla doc. Ing. Ida Petrovičová, PhD., sa zúčastnilo 39 žiakov základnej školy.
Ako prednášajúca uviedla, bola milo prekvapená, ako účastníci podujatie vnímali. Aj napriek faktu, že publikum tvorili žiaci vo veku 12 – 13 rokov pred absolvovaním biológie pre 2. stupeň, vedeli reagovať na otázky a počas prednášky sa aktívne pýtali, keďže s problematikou znečistenia plastmi sú ľudia konfrontovaní každý deň.
Počas prednášky sa žiaci dozvedeli informácie, po ktorej sa už na plasty nebudú pozerať tak, ako predtým. Hoci sú v rámci predmetov vyučovaných na ZŠ oboznámení s problematikou separovania a recyklácie plastov, informáci o chemickom zložení a nebezpečnosti plastov pre prírodu a zdravie boli pre nich nové. Plasty v sebe obsahujú mnoho látok, ktoré negatívne pôsobia v ľudskom tele.
„Do plastov sa s cieľom vylepšiť ich fyzikálnochemické vlastnosti počas výroby pridávajú viaceré aditíva, ktoré majú závažné pôsobenie na ľudský organizmus. Medzi takéto látky patria ftaláty či bisfenoly, ktoré patria do skupiny endokrinných disruptorov. Látky, ktoré napodobňujú prirodzené hormóny, spôsobujú narušenie rovnováhy hormonálneho systému a ich nepriaznivé pôsobenie sa môže prejaviť na narušení homeostázy organizmu – v reprodukčnej sústave, nervovej sústave, v imunitnom systéme,“ vysvetľuje doc. Ing. Ida Petrovičová, PhD.
„K expozícii dochádza ingesciou cez tráviacu sústavu, inhaláciou, dermálnym kontaktom či intravenózne. Tieto látky sú ubikvitné - všade prítomné, takže ich môžeme nájsť v bežných produktoch dennej spotreby. Keďže ide o látky lipofilné, nájdeme ich v potravinách obsahujúcich tuk, ako sú napríklad nátierky, krájané syry, maslá, používajú sa aj ako detergenty vône, takže sú prítomné takmer vo všetkej kozmetike či vlhčených obrúskoch. Potvrdila sa nám asociácia zvýšenej expozície s používaním fit lopty či konzumáciou horúceho nápoja potraviny z plastovej nádoby. Ftaláty sa vďaka faktu, že nie sú v štruktúre plastu viazané kovalentnou väzbou, jednoducho uvoľňujú nielen do organizmu, ale do všetkých zložiek prostredia – vody, pôdy aj vzduchu.“
Keďže samotnú výrobu plastov bežný človek nevie ovplyvniť, východiskom z tejto situácie je podľa doc. Petrovičovej čo najviac znížiť konzum ako taký, vrátane spotreby plastov. Snažiť sa používať iné alternatívy – bioplasty či plasty bez škodlivých aditív (plasticizer free), ktoré sú zatiaľ považované za „nezávadné".
Problematike, ktorú žiakom prezentovala prednáška, sa vo fyziologicko-analytickom laboratóriu na Katedre zoológie a antropológie FPVaI UKF venuje tím v zložení doc. Ing. Ida Petrovičová, PhD., RNDr. Branislav Kolena, PhD., Mgr. Miroslava Nagyová, PhD., Mgr. Henrieta Hlisníková,PhD. a Michaela Földešiová. Konkrétne sa zaoberajú biomonitoringom ftalátov v ľudskom organizme.
Realizujú:
- biomonitoring 19 metabolitov ftalátov v moči prostredníctvom metodiky ftalátov validovanej medzinárodne akceptovateľnými certifikátmi kontroly kvality analýz v German External Quality Assesment Scheme pre toxikologické analýzy v biologickom materiáli a v rámci celoeurópskeho testovania kvality analýz Interlaboratory Comparison Investigations (ICI)/ External Quality Assurance Schemes (EQUAS);
- posúdenie environmentálnej expozície a toxicity ftalátov v rôznych typoch pracovného a výučbového prostredia s diferentným environmentálnym zaťažením, vekovým a pohlavným zložením z rozličných geografických a socioekonomických oblastí z územia Slovenskej republiky. Infraštruktúra laboratória a vedecké výstupy pracovníkov laboratória v podobe biomonitorovacích štúdií ftalátov prezentujú mieru expozície obyvateľstva SR týmito polutantmi.
Text: Spracovala: Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií
Foto: Mgr. Kristína Valachyová, ZŠ Tulipánova
Foto: Mgr. Kristína Valachyová, ZŠ Tulipánova
